Rozhodnutie pracovať v zahraničí ako opatrovateľka či opatrovateľ vyžaduje odvahu a (seba)dôveru. Znamená to opustiť vlastnú rodinu a viesť druhý život s osobami, ktoré potrebujú opateru, v cudzej súkromnej domácnosti – bytie neviditeľnou pre verejnosť. Je to spoločensky dôležitá, ale neistá práca bez sociálnej istoty: chudoba v starobe je prakticky predurčená a každá pracovná neschopnosť môže ohroziť existenciu.
Politika nás vníma ako „cenový faktor“ a nie ako pracovnú silu, ktorá si zaslúži právo na sociálne zabezpečenie a dôstojnosť v starobe alebo v prípade choroby.
To nás napĺňa obavami, strachom, ale aj hnevom! Ako migrujúce opatrovateľky a opatrovatelia sme odkázaní sami na seba, takže sme sa naučili riešiť problémy v každodennom pracovnom živote spoločne. Aj to vyžaduje odvahu! Spoločne chceme s touto odvahou zorganizovať protest a zverejniť naše oprávnené požiadavky! Naše neustále apely na politiku zostávajú naďalej nevypočuté.
Vieme, že nemôžeme dosiahnuť rýchle úspechy, ale vieme aj to, že kto nebojuje, ten už prehral!
Aby sme sa oboznámili s ochotou komunity opatrovateliek a opatrovateľov k spoločnej a vzájomnej podpore, kladieme vám nasledujúce otázky: